V príspevku sa sústredíme na explikáciu nominátnych športovo-právnych kontraktov, a následne i na stručný prehľad inominátnych športových kontraktov v novom zákone o športe. Nominátne kontrakty predstavujú: zmluva o profesionálnom vykonávaní športu, zmluva o amatérskom vykonávaní športu, zmluva o príprave talentovaného športovca, dohoda o hosťovaní, a zmluva o sponzorstve v športe. Okrem toho však zákon pripúšťa aj využívanie zmluvných typov (pracovná zmluva a dohody) podľa Zákonníka práce a iných obdobných pracovnoprávnych predpisov, a to pre profesionálny aj amatérsky výkon športu, ale aj pre činnosť športových odborníkov, ak vykonávajú závislú prácu.

Článok sa zaoberá otázkou nového inštitútu – kontrolóra športovej organizácie, ktorý priniesol nový zákon o športe. Cieľom článku je poukázať na opodstatnenie vzniku a pôsobenia tejto funkcie v rámci športových organizácií so zameraním sa na úlohy kontrolóra športovej organizácie ako aj ekonomické a personálne dopady jeho pôsobenia v rámci športovej organizácie.

Článok sa zaoberá analýzou rozdielov medzi inštitútom zmluvy o sponzorstve v športe a zmluvy o reklame.
Poukazuje na súčasnú situáciu, kedy športové organizácie získavajú „sponzorské príjmy“ zo súkromného sektora najmä prostredníctvom „spolupráce“, reklamy alebo darov a na situáciu, ktorá nastane s účinnosťou nového zákona o športe, kedy by mal pribudnúť nový inštitút, ktorého hlavným cieľom je podpora športu – Zmluva o sponzorstve v športe. 

Predkladaný príspevok polemizuje s tézou, že športové právo sa stáva samostatným právnym odvetvím a to z pohľadu existujúcej právnej úpravy dotýkajúcej sa športu, ako aj prijatím nového zákona o športe. Autor sa zaoberá vysvetlením pojmu právne odvetvie, pričom pri definícii tohto pojmu sa zaoberá otázkou zaradenia športového práva v rámci duálnej štruktúry kontinentálnemu systému práva, a to k súkromnému alebo verejnému právu, kde zároveň ponúka vyriešenie otázky prípadného konfliktu pri určení charakteru športového práva. Časť predkladaného príspevku sa zaoberá historickým aspektom športu a úzko súvisiacou otázkou zodpovednosti v športe v historickom kontexte.

V predošlých príspevkoch a článkoch venujúcich sa téme manipulácie priebehu a výsledkov športových súťaží sme poukázali na závažnosť tohto fenoménu a jeho rozmach v posledných rokoch ako jedného z negatívnych javov v športe. Zároveň sme uviedli, že bol pripravený a otvorený k podpisu Dohovor Rady Európy (ďalej aj „RE“) k manipulácií športových súťaží, ktorého účelom je úprava predpisov jednotlivých členských krajín RE tak, aby bolo možné prijať opatrenia k čo najefektívnejšiemu boju proti ovplyvňovaniu športových súťaží, tzv. match-fixingu. Napriek tomu, že Slovenská republika dohovor doposiaľ nepodpísala, zákonodarca pristúpil v rámci aktuálneho návrhu Zákona o športe k úprave niektorých dôležitých aspektov práve v súlade s Dohovorom RE. Tie sa týkajú na jednej strane vymedzenia povinností národných športových zväzov v boji proti match-fixingu a jednotlivých športových subjektov (športové kluby, športovci, funkcionári atď.) pri dodržiavaní princípov fair-play a ochrane integrity športu. Na strane druhej dochádza prostredníctvom novely Trestného zákona k lepšiemu vymedzeniu trestnej činnosti v podobe manipulácie športových súťaží a sprísneniu trestov pri jej páchaní.